Predstavte si chlapa (možno postačím i ja) okolo tridsiatky, ktorý celý život žil s niekym. Keď bol ešte malý, chovali ho mamička a otecko, a potom neskôr, keď sa kvázi osamostatnil, sa pretĺkal s kadejakými pochybnými existenciami v rôznych bytoch, v rôznych mestách, kde-kade po svete. Až jedného pekného slnečného sydneyského dňa narazil na istú žienku, naklamal jej, aký je úžasný a odvtedy s ňou žil. Šťastne, či aj kadejako inak, až kým mu pred dvoma týždňami neodišla na Zéland.

Sotva sa jej lietadlo odlepilo od štartovacej dráhy, už mal plnú hlavu myšlienok. Dr. Freud by z nich rýchlo vedel naškrabať dve-tri teoretické eseje. Mobil plný roky nepoužitých čísel, diskotéky a kluby v okruhu piatich kilometrov plné roztúžených samičiek, mesta neznalé sotva plnoleté turistky-batôžkárky, ktorým treba vysvetliť cestu a pozvať ich na kávu. Ách, to je krása! Najvyšší čas otestovať dávno netrénované techniky a fígle!

Lenže, ako býva neraz zvykom, teória sa od praxe zásadne líši. Kdeže ženy! V prvom rade je potrebné postarať sa o prežitie. Iste viete ako je to s tými biologickými potrebami. Človek potrebuje byť v teple, treba ho obliecť a nakŕmiť. S teplom v Sydney problém nebýva, a tým pádom veľmi ani s oblečením. Tie sporo odeté devy na plážach ešte i tretej ráno to pravidelne potvrdzujú. Do popredia sa teda dostáva potreba plného žalúdka.

Prvých pár dní prejde bez problémov. V chladničke a v skrinkách okolo je dostatok jedla pre nášho antihrdinu. Lenže potom sa začnú bežné potraviny míňať. Chlapík raňajkuje čokoládu, na večeru si dá liter zmrzliny. A po týždni s prekvapením zistí, že niet čo jesť. Viac-menej z nostalgie umyje riad a kuchyňa prejde do režimu letného spánku. Až je človeku divnô, ako prázdno môže byť v prázdnom byte, keď niet čo jesť. A chúďa chladnička, i tej škŕka v jej prázdnom žalúdku.

Poviete si: a čo ten chlapík nejde na nákup. Veru, mohol by. Ale existuje aj čosi lepšie. Nevyžiadaná pošta. Poznáte to, dostávate toho hŕbu a väčšinou všetko smeruje priamo do koša. Záplavou pochybných inzerátov, reklám a ponúk nestrácate čas. A to je práve chyba. V tej kope papierového smetia sa totiž môže nachádzať čosi významné…

Áno, tí bystrejší (prípadne osamelejší) už uhádli — je to donáška do domu! Pizza, pizza, pizza a opäť pizza. Tých je nespočetne veľa a na krátkodobú samotu sú ideálne. Šikovný slamený vdovec nájde však aj iné letáky. Thajské pochúťky. Mexické špeciality. Suši. Makrobiotika, fuj. Toskánsko Down Under. Spomienky na Afriku. Saigon. Kebab na cestu.

Vybrať, zavolať, vybavené. A sotva posledný hlt sangrie nasleduje dole krkom paellu, svet sa okamžite javí vo veselších farbách. Konečne čas otestovať dávno netrénované techniky a fígle…