V nedeľu bolo krásne ráno a nadôvažok som sa prebudil s príjemným pocitom. Na hodinách svietilo desať a nejaké drobné, ale dobre som vedel, že je o hodinu menej. Bol to skutočne blažený pocit. Špeciálne jeho malá škodoradostná súčasť, vedomie, že v Európe sú na tom presne naopak a dnes spali o hodinu menej. A budú mať kratší víkend a do práce pôjdu v pondelok mrzutí. Možno aj budú vstávať za tmy. Che-che.

Keď som sa dosýta vyspal a otvoril som veko počítača, pozerám, a čas sa automaticky nezmenil. Ako to, vravím si prekvapene, mám problém s Macintoshom? Ako to?!! Nevie Macintosh zmeniť čas ako sa sluší a patrí, keď nadíde tá správna hodina? Budem ho musieť po siedmich týždňoch reštartovať? Budem ho musieť reklamovať?

Trocha znepokojený som zapol ten druhý počítač, ktorý normálne nepoužívam. S Windows. A i na ňom je však akosi príliš veľa hodín. Na jednej strane ma to upokojilo (Macintosh nie je o nič horší!), na druhej strane nie som o nič menej zmätený — čas sa predsa musel zmeniť! Vždy sa mení poslednú marcovú nedeľu. Pre istotu vykuknem z okna — na veži oproti už čas prehodili. Upokojil som sa. Ach, tie počítače. Je to vyriešené, všetko je v poriadku!

Pískajúc sa venujem lahodnému ničnerobeniu a času už nevenujem pozornosť. Aj keď… Ani na telefóne sa mi čas automaticky nezmenil ako zvykne. Až mi je to akési divné. Nedá mi to a rýchlo sa pozriem na internet. Konečne je to jasné — v Európe sa čas posunul, u nás však nie.

Moju mierne naštrbenú náladu zachraňuje skutočne len to, že Európania spali o hodinu menej. My sa však vyspíme o hodnu dlhšie až na budúci týždeň, keďže, celkom výnimočne, sa vlády troch východných austrálskych štátov (Nového Južného Walesu, Viktórie a Tasmánie) rozhodli tento rok prechod na bežný čas o týždeň odložiť. A prečo? Za všetko môžu televízne spoločnosti a ich mamon. Práve sa končiace Hry Spoločenstva by sa neadekvátne posunuli v programovej ponuke Spojeného kráľovstva, Indie a Bangladéšu. Je pochopiteľné, že jeden a pol miliardy potenciálnych divákov nemôže trpieť. Odtrpím si to za nich ja a mojich desať miliónov spoluobčanov v troch spomínaných štátoch.

Možno by mohli letný čas celkom zrušiť. Človeku zmena dvakrát ročne zbytočne naruší biorytmus. A čo je ešte horšie, tie neustále posuny (či ich absencia) majú neblahé následky na mrzútov ako som ja. A to ma, pochopiteľne, trýzni najviac.