delivering nonsense since 1991

O novom svete

Človeku sa počas života vkus mení. Niekedy plynule, niekedy skokmi. Poznáte to. Takisto sa stáva, že niečo vás na prvý raz nezaujme, a nakrátko potom, po dvoch-troch ďalších šanciach je to zrazu obľúbená záležitosť. Mne sa to stáva často. Okrem filmov. Tým totiž dávam druhú šancu výnimočne. Tou výnimkou v tomto roku je The New World.

Musím povedať, že síce na mňa po prvom zhliadnutí zapôsobil, ale zároveň som bol zmätený. Boli v ňom momenty, ktoré by som vypustil; ktoré mi nesedeli; pri ktorých som sa cítil akosi nesvoj. Zároveň momenty, keď som bol úplne pohltený atmosférou; keď som chcel byť na mieste činu; aj momenty, keď sa mi tisli slzy do očí. Film je dlhý, pomalý a svojrázny. No rozhodne well-crafted, ako zvykne Craft Well hovorievať. Režisér Terence Malick nie je žiaden nováčik. Aj keď je to iba jeho štvrtý film za 33 rokov režisérskej kariéry (je kariéra v jeho prípade vôbec adekvátne slovo?). Mimochodom, svoj scenár nechal ležať v šuplíku dobrých 25 rokov.

New World nie je obyčajná historická dráma. Malick sa síce snaží držať známej (do istej miery) histórie, ale na jej pozadí rozbieha svoju lyrickú verziu osudov troch hlavných postáv, ktorými sú kapitán John Smith (Colin Farrell), neskorší prisťahovalec John Rolfe (Christian Bale) a hlavne Pocahontas (Q’Orianka Kilcher).

V roku 1607 Angličania založili Jamestown (dnes štát Virginia), čo bolo ich prvé úspešné osídlenie v Amerike. Hoci zo začiatku to tak nevyzeralo. Angličania prichádzajú do nového sveta a nevedia si poradiť s prírodou a podmienkami. Kapitán John Smith sa dostáva na miesto kde nemá čo hľadať a má byť popravený domorodcami. Lenže na žiadosť Pocahontas, dcéry náčelníka, sa tak nestane. Smith ostáva nejaký čas s kmeňom, je očarený jednoduchým spôsobom života a najmä Pocahontas. Má pocit, že by stálo zato zvoľniť, lenže jeho minulosť a ego víťazí, vyberá sa na ďalšiu výpravu a Pocahontas opúšťa. Tá musí pre zmenu opustiť kmeň, ktorý zradila, keď pomohla Angličanom a ostáva v Jamestowne. Vydáva sa za Johna Rolfa, je pokrstená – dostáva meno Rebecca – a neskôr spoznáva pre ňu nový svet, ktorým je Anglicko.

To je v krátkosti dejová línia, viac-menej tisíc krát predtým opísaná v iných podobách. Stojí však zato pozrieť si aj túto. Malick totiž vytvoril svoju osobitú verziu, ktorá potrebuje priestor pre zapojenie všetkých zmyslov. Už sa teším až si New World pozriem druhý raz.

Post a comment