Každý rok, druhú stredu v marci, je v Anglicku takzvaný No Smoking Day. Deň, keď sú fajčiari vyzvaní odložiť cigarety nadobro. Alebo aspoň v ten jeden deň. Ubehlo len pár dní od tohtoročného a už som natrafil na perličku o NR SR, citujem: “Poslanci už druhý raz porušujú v parlamente zákaz fajčenia, ktorý sami zákonom nariadili. Už niekoľko mesiacov si opäť zapaľujú cigaretu priamo v budove, hoci to majú zakázané. Za každú cigaretu by tak podľa protifajčiarskeho zákona mali zaplatiť päťtisícovú pokutu. Tej sa však vyhnú pretože majú priestupkovú imunitu.”

Všetci máme svoje neresti. Niet divu, že poslanci vďaka tým svojím (a nejde len o fajčenie na verejných miestach) porušujú zákon. Majú predsa náročné povolanie a je v záujme nás všetkých, aby sme nad tým zažmúrili oko. Veď oni za nás dokonca aj myslia. O pár rokov dopredu. Vykladajú si Orwella moderným spôsobom a pochopili, že aj v demokratickom systéme sa oplatí zaviesť to čo platí v totalitnom: že niektorí sme si jednoducho rovnejší. Zaviedli si priestupkovú imunitu priamo do ústavného zákona. Jediný priestupok, za ktorý budú môcť byť potrestaní, je šoférovanie pod vplyvom alkoholu.

Človek je bytosť nedokonalá. Doteraz som si však myslel, že práve preto sa má celý život zdokonaľovať a pracovať na sebe. Obzvlášť na svojom charaktere. Aj keby to malo sem-tam bolieť. A ak je nadaný a výnimočný, byť príkladom nie len pre svoje deti, ale aj pre ďalšie generácie. Ako je dnes pre mnohých príkladom Socrates, Galileo, Goethe alebo Benjamin Franklin. Ja viem, šokujúci názor. Priam primitívny. Budem ho musieť včas prehodnotiť. Najlepšie asi bude zbaviť sa ho, raz a navždy.

Okrem skutočností, na ktoré mám mylný názor, existujú také, ktoré som ani nikdy nepochopil. Minule sme sa naťahovali o značení poludnia a polnoci v dvanásťhodinovej konvencii. Prečo je poludnie 12pm a nie 12am? Nesedelo mi to a nedávalo zmysel. A takých vecí existuje viacero. Ako napríklad nekonečnosť vesmíru, antihmota, alebo teória atómu. Netrápi ma to, hoci niekedy sa to nevypláca. Nevyplatilo sa mi to na chémii na strednej škole. Keďže mi atóm, ktorý sme preberali azda hneď na prvej hodine, nešiel do hlavy, považoval som za zbytočné učiť sa zvyšok. Načo sa budem zbytočne pachtiť, keď neviem dostatočne pochopiť taký elementárny jav? Tak sa stalo, že náš učiteľ chémie to už jedného dňa nevydržal a počastoval ma pri jednej odpovedi pätorkou. Vyzeralo to, akoby ju dával prvý raz v jeho živote. Ale na konci roka, keď to bolo medzi dvojkou-trojkou mi dal jednotku. Prekukol ma a pochopil, že nemá cenu kaziť mi život, lebo budem mať ešte veľa príležitostí pokaziť si ho sám až budem chcieť. Taký to bol charakter. Skvelý človek!

Nebudem si ďalej kaziť život. Je načase dať sa na politiku. Zbavím sa niektorých predpotopných názorov a naučím sa prevracať kabát. Človek sa predsa učí celý život.