Dan Flavin bol minimalista. Prišiel, videl, zvíťazil. V šesťdesiatom treťom si povedal, že bežne dostupné žiarivky nie sú na zahodenie. A tak ich zahodil do kúta. Krucišpagát, to nevyzerá zle!, povedal si a vytvoril svoje prvé inštalácie. Tak nejako sa to mohlo odohrať.

Bol som sa pozrieť na jeho súhrnnú výstavu Retrospektíva v Hayward Gallery. Výstava začína jeho prvými prácami, postupne graduje až po práce zo začiatku deväťdesiatych rokov a končí zbierkou kresieb, náčrtkov a návrhov (od pastelu na čiernom papieri, až po obyčajné guľôčkové pero v zápisníku).

Prvá práca, ktorá mi udrela do očí (a to vám poviem, neónové trubice vedia pekne udrieť do očí), bola red and green alternatives (to Sonja) z 1964. Venoval ju svojej prvej (vtedajšej) manželke. On takmer každú prácu niekomu venoval. A niekedy sa ani neunúval dať im názvy. Často ich nazval jednoducho untitled. Krucifix, tomu hovorím nespravodlivosť. Prečo som sa predsa len nedal na to výtvarné umenie. Každú prácu by som mohol len tak kdekomu venovať a navyše nemusel vymýšľať názvy. Ale kdeže, musel som objaviť gitaru a s ňou strasti písania pesničiek. Pesničky totiž majú svoje pravidlá. Za prvé, každá potrebuje regulárny názov. Taká maličkosť, ale dôležitá. Za druhé, nemôžete každú každučkú pesničku niekomu venovať. Kto to kedy videl? Nezabúdajte však na to najdôležitejšie – na obsah. Keď chcete niečo venovať, musíte to niečo najprv vytvoriť. Nech už je to pesnička, kniha alebo film. Vezmime si nasledujúci príklad. Predstavte si, že ste boli na výstave a chcete tým začať svoj stĺpček, ktorý píšete do pochybného magazínu. No len si to predstavte. Že neviete? To je v poriadku, aj mne to robí problémy. Ale skúsme to. Uvoľnite sa. Spravte si kávu. Ach tak, vy pijete iba čaj.

Na začiatku píšete čo vám napadne. Chápem, veríte, že kvalita sa rodí z kvantity. Spláchli ste už tri verzie a štvrtá konečne vyzerá sľubne. Na konci však prichádza neľútostná úprava. Zrazu vidíte, že ste použili podozrivo veľa prebytočných slov, prísloviek, cudzích slov, dlhých slov, a o hlave a päte radšej pomlčme. Najhoršie na tom je, že ste odbočili od témy o 180 stupňov. Ako zvyčajne. Namiesto venovaniu sa venujete sprostostiam. Po preškrtaní vám zostala jedna holá veta. Lenže už je prineskoro. Je päť minút pred dvanástou – teda uzávierkou – a vy odovzdávate ten váš nepodarok. Nehnevajte sa na mňa, ale váš prístup sa mi vonkoncom nepáči. Kam sa podela vaša dôstojnosť? Ako môžete takto žiť? To bude určite tým vaším zeleným čajom!

Vrátim sa ja radšej naspäť k Flavinovi, aj tak mi ostáva už iba pár minút do uzávierky. Priamo na výstave si môžete vytvoriť vlastnú inštaláciu (online), a samozrejme niekomu ju venovať. Neodolal som a jednu si vytvoril a venoval…