Austrálčania sú odborníci na spoločenské podujatia. Najmä tie neformálne, na ktorých sa môžu primerane odviazať a nerobiť si ťažkú hlavu z toho, čo povedia, koľko vypijú a ako ako budú následne vyzerať. Možno práve preto sa mi medzi nimi v Austrálii páči.

Jedným z najpríjemnejších prejavov miestnej kultúry je organizované opekanie všetkého jedlého, spojené s intenzívnou konzumáciou piva, vína a prípadne aj iných — predovšetkých však alkoholických — nápojov. V miestnom slangu sa tieto akcie nazývajú poeticky barbie. Zúčastňujú sa ich pravidelne celé rodiny od novorodeniatok po babičky v invalidných vozíkoch.

Príprava na barbie sa bežne začína už niekoľko dní pred samotnou akciou: je potrebné zabezpečiť dostatok návštevníkov. To je poväčšine jednoduché, domino efekt je nielen efektný, ale najmä efektívny a keď zavoláte piatim ľuďom, môžete si byť istí, že sa dostavia aj ďalší. Príjemné je, že sa mnohí nepoznajú, alebo sa aspoň dlho nevideli a tým pádom je popri intenzívnom vyprázdňovaní pivových fliaš o čom hovoriť.

Apropo, pivové fľaše! Každý správny stolovník si uvedomuje, že je potrebné so sebou priniesť aspoň šestku, alebo, čo je spoločensky prijateľnejšie, rovno kartón (teda dvadsaťštvorku). Kto neprinesie pivo, je nadlho znemožnený a jedinou akceptovateľnou výhovorkou môže byť len cirhóza pečene dotyčného.

Okrem piva je nevyhnutnou súčasťou barbie mäso. Aj keď sa dá opekať kadečo, bez mäsa to celkom nejde. Ako som počas svojich empirických výskumov zistil, miestni majú radi mäso aspoň ako premierní Slováci, to jest veľmi. Alebo aj viac. Takže sa opeká všetko, špekáčiky, kurčiatka, bifteky, ražniči, rybky, čokoľvek, čo mraznička a supermarket ponúkli.

S pribúdajúcimi minútami oťažievajú zúčastneným jazyky i žalúdky, a preto je dôležité, aby sa mala spoločnosť kde zložiť. Ideálne je preto organizovať opekanie v parku. Rozsiahle austrálske parky sú na to samozrejme projektované a sú štandardne vybavené elektrickými grilmi, ktoré sú — ako inak — úplne zdarma!

Po štyroch až dvanástich hodinách obžerstva a krátkom schrupnutí, inými slovami po vydarenej akcii, keď je načim pobrať sa domov, hodovníci síce ledva nohami prekladajú, no na tvárach im žiari úsmev. Možno sa už tešia na ďalšie vydarené spoločenské podujatie. A ja sa určite rád pridám.