Odľahlosť
Hlavné výhody a nevýhody života v Austrálii sa dajú jednoducho zhrnúť do jedného slova: odľahlosť. Austrália je tak ďaleko od Európy, že nezriedka treba otočiť stranu, keď cestujete prstom po mape. A keď máte veľkú nástennú mapu, môžete si ten prst aj zodrať, kým sa presuniete až táááám dole. No a v prípade, že disponujete len mapou Európy a bývate v paneláku, Austráliu treba hľadať u susedov pod vami, poväčšine v spálni pri posteli. No ale skúste to potom vysvetliť susedovi, keď vás nachytá in flagranti hľadajúc Austráliu!
To, že je Austrália tak ďaleko, má, ako som už spomínal, výhody i nevýhody. Napríklad mnoho bystrozrakých, jazyčnatých svokier ostane na druhej strane sveta a človeku sa tak akosi ľahšie dýcha. Na druhej strane, nemá kto postrážiť deti, keď si mladí potrebujú vyraziť. Alebo si vezmime pravidelný sobotný futbal s kamarátmi. Chceš ísť hrať futbal? Tak vo štvrtok rovno z roboty hajde na letisko! Po futbale sprcha a v utorok si späť ako na koni.
Veru, vzdialenosť je to veľká a dopravné prostriedky sú pomalé. A to ani nehovorím, ako by to vyzeralo, keby sa človek mal presúšať hore-dole po vlastnej osi. Určite by zodral niekoľko párov baťoviek. Na dôvažok, musel by sa naučiť dobre plávať. Alebo aspoň poriadne veslovať. A aj tak ktovie, či by sa sem úspešne dostal; austrálske pobrežné hliadky vybavené večne hladnými žralokmi ročne eliminujú desiatky amatérskych plavcov.
Preto by bolo dobré, aby veda a technika rýchlo pokročila. Ako napríklad pripojenie na internet. Pred desiatimi rokmi sme zaspávali pri modemoch, dnes máme ADSL2. Čo takto Sydney-Londýn štyristokrát rýchlejšie? Za päť minút povedzme. Teleporty by boli tam, kde sú dnes letiská, takže by sme na oboch stranách ešte pripočítali hodinu a pol v dopravnej zápche. Summa summárum, Sydney-Londýn za pekné tri hodiny a päť minút.
Redaktor z Londýna by tak mohol zavolať redaktorovi zo Sydney: “Dnes hrajú One Night Stand v Palladiu!” Redaktor zo Sydney by škaredo zaklial a o uprostred noci by sa vybral na druhú stranu sveta. Bol by tam akurát na ôsmu večer, do desiatej by si vychutnal špičkový kultúrny zážitok a ešte by to ráno elegantne stihol do práce. Pochopiteľne, neobišlo by sa to bez kruhov pod očami a možno aj poznámok kolegov, ale s tým by sa dalo žiť.
Aj s tým futbalom by to bolo jednoduchšie. Aj s tými deťmi, čo občas treba odložiť. Už len vyriešiť otázku bystrozrakých, jazyčnatých svokier…
Post a comment