Niektoré dni utečú rýchlejšie ako iné. A pochopiteľne, podobne je to aj s týždňami, mesiacmi, rokmi. Príklad: minulý týždeň som bol na dovolenke. Ráno sa zobudím, letím do Queenslandu, teším sa. Strih. Opäť sa ráno zobudím a sedím na posteli v Sydney. Vonku iba dvadsať, subtropický sever iba v spomienkach. Kde je spravodlivosť, pýtam sa? A zároveň si rýchlo odpovedám – spravodlivosť nie je. Na to som mohol prísť už v škôlke, keď mi veľkí chlapci po prvý raz čórli céčka.

Ale nie o tom som chcel. Chcel som radšej o tom subtropickom severe. Konkrétne o ostrove Fraser. Vraj jedno z najkrajších miest na zemeguli. Bodaj by aj nie, keď jeho východná 75-míľová pláž, príznačne nazvaná 75-míľová, je priama ako moja každovečerná cesta z predsiene ku chladničke. Človeka síce chvíľami zamrzí, že vzhľadom na tú dĺžku sú adolescentné anglické a švédske turistky veľmi striedmo rozosiate po piesku, ale čo narobím, nemôžem mať všetko.

Ale vráťme sa k príjemným záležitostiam. Jedna z nich je, že na Fraseri nie sú asfaltky. A keďže tam nie sú asfaltky, nemôže tam ani žiadna doprava… teda, okrem hračiek vybavených náhonom všetkých štyroch kolies. Matne si spomínam, ako som v Brisbane neochotne podpisoval v autopožičovni papier, že s tým poloterénnym Sante Fe nebudem jazdiť po nespevnených komunikáciach a už vôbec nie po plážach. Nuž, nevyšlo. Účet ešte neprišiel, potom dám vedieť ako to dopadlo.

Mimochodom, priamo na tej nekonečnej pláži je aj letisko. Z ničoho nič vás predbehne malá cessna, zachraptí, len tak fukne a je v povetrí. Vodičom sa však doporučuje za pilotmi príliš nevykrúcať krky, aby nevbehli autom do mora, prípadne do slniacich sa Švédok.

Okrem morských pláží sú na Fraseri aj pláže sladkovodné. Pod ostrovom je obrovská cisterna s pitnou vodou a tá sa niekoľkými stovkami prameňov derie na povrch. Väčšina odteká bez úžitku do oceánu, zvyšok sa sústreďuje v superčistých jazerách. Spoločne sa v nich čľapocú ako jedna rozhádaná rodina ryby, korytnačky, dingá a turisti. Pre istotu každý osve.

Jaj veru, dobre bolo, ale krátko. V Sydney bude potrebné pomaly vymeniť tienistú stranu ulice za tú slnečnú, aby bol presun do práce ako-tak znesiteľný, no ani to človeku príliš nepomôže a čoskoro si bude musieť navliecť dlhý rukáv. Ale tak už to chodí, spravodlivosť neexistuje.

Na to som mohol prísť už v škôlke, keď mi veľkí chlapci po prvý raz čórli céčka.