O valiacich sa orechoch
Rolling Stone pripravuje svoje tisíce vydanie a rozhodlo sa pre grandióznu obálku so 154 slávnymi tvárami, v štýle Beatlesáckeho Sgt. Pepper. Z našich sa tam neobjavuje nikto. Asi si ešte nejakú chvíľu budeme musieť počkať. (Je tam ale napríklad taký Woody Allen. To len tak na margo, lebo sa k nemu ešte čochvíľa dostanem. Mimochodom, Cobain je tam za anjela. A iba na okraj – Lennon sa tam objavuje dokonca dvakrát, zrejme vďaka tomu, že bol aj na obálke úplne prvého vydania v roku 1967. Dosť však bolo márg, okrajov a mimochodov, je čas na koncovú zátvorku. A propos, Keith Richards tam vyzerá celkom živo).
Woody Allen na staré kolená vymenil svoj milovaný New York za Londýn. Začne tu natáčať už svoj tretí film. Neviem, či ho prestal New York baviť, či sa mu tu tak zapáčilo, alebo sa mu len zahmlilo pred očami. Chvalabohu vkus na pekné herečky sa mu rozhodne nemení. A ak sa mení, tak iba k lepšiemu.
Nick Hornby žije v Londýne a jeho novely sa tiež odohrávajú v Londýne. Odhadujem, že do New Yorku sa umiestniť svoje postavy tak skoro nechystá.
Na obálke Rolling Stone sa títo dvaja spolu neslnia, nezvyknú sa ani ohadzovať kokosovými orechmi, takže čo ich spája, keď tu o nich táram? Dokopy nič. Azda iba to, že som cez víkend videl Woodyho film Match Point a čítal Nickovu novelu A Long Way Down. A vlastne ešte niečo. Knižka začína pokusom o samovraždu a film sa končí vraždou.
Ide o to, že sa im nedivím. Myslím Woodymu a Nickovi. Vražda akéhokoľvek druhu je totiž skvelá situácia pre príbeh akéhokoľvek druhu. Môžete ju použiť na začiatku, v strede, alebo na konci. Podobne ako svadbu, nehodu, lúpež (ideálne v banke) a podobne. Je to jednoducho istota, záchranné koleso, ktoré keď hodíte správnym smerom, tak príbeh získa druhý dych. Dych-nedych, rád by som podotkol, že medzi vraždou a samovraždou je zásadný rozdiel. Perspektívny samovrah si kladie otrepanú otázku: “Byť, či nebyť?” Zatiaľ čo perspektívny vrah sa na to díva takto: “Biť, či zabiť?” Okrem toho je dôležité, kde sa to celé odohrá. Nazdávam sa, že v Londýne to nie je to pravé orechové. Nalejme si čistého kokosového mlieka: New York je jednoducho iná liga. Zložiť kosti tam má nepochybne väčší šmrnc.
Premýšľam, či nevymeniť Londýn za New York. Ale nie len preto, že “život je jeden z najťažších”, ako zvykol môj otec hovorievať. Mám pocit, že už by bolo načase, aby sa na obálke Rolling Stone objavil aj niekto z našich. Do dvojtisíceho vydania by som to azda mohol stihnúť.
Comments are closed.